Svetová literatúra používa termín Autism Spectrum Disorder (ASD). U nás sa udomácnil názov porucha autistického spektra (PAS) alebo presnejšie spektrum autistických porúch (SAP). V skrátenej forme sa rovnocenne využíva aj pojem autizmus. Všetky názvy budeme uvádzať aj v našom texte.
Spektrum autistických porúch sú pravdepodobne vývojové narušenia, ktoré odlišujú dotknutú osobu svojim zmeneným a rozdielnym vnútorným svetom aj reakciami na vonkajšie podnety, rozmanitou predstavivosťou a obrazotvornosťou. Máva opakujúce sa modely chovania, často so stereotypom záujmov a činností, neobvyklé prejavy na rôzne sociálne vzťahy, zmenené schopnosti komunikácie s inými osobami či reagovanie na životné situácie, učenie a správanie. Autizmus je originalita, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek komunikuje vnútorne aj navonok, vníma svet a prijíma ho, je s ním stotožnený. S poruchou autistického spektra sa deti narodia a následne ich sprevádza celým životom. V priebehu vývinu niektoré symptómy, charakteristiky, znaky môžu dospieť k zmene, ako aj stupeň závažnosti, smerom k lepšiemu alebo horšiemu. Diagnóza však ostáva nezmenená.
Pojem spektrum znamená, že každý človek s autizmom má jedinečné prejavy. Typov a odtieňov je nepreberné množstvo. Niektorí môžu mať výrazné ťažkosti v sociálnej oblasti, iní sú v tom takmer úplne samostatní. Dôležité je preto si neustále uvedomovať, že každý človek s autizmom je neopakovateľný, a tak aj k nemu pristupovať. Pritom sa traduje štvornásobne vyšší výskyt u chlapcov, no na druhej strane u dievčat obyčajne literatúra opisuje klinicky ťažšie celkové dopady. Nie je to však striktné pravidlo.
Napriek tomu, že vo všeobecnosti sa autizmus vníma ako odchýlka, nie choroba, zakotvený je v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH), pod položkami F84.0-F84.9.
Považujeme za potrebné preto opätovne zdôrazniť. Každé dieťa sa síce so spektrom autistických porúch narodí, ale je originálom, ktorý nemá obdobu v inom jedincovi. Spravidla sa prejaví pred zavŕšením tretieho roku života a následne trvá celý život.
Určiť diagnózu a začať ozdravné opatrenia je výsostnou doménou odborníkov pod koordináciou pediatra. Nezastupiteľnou úlohou rodiča alebo inej najbližšej osoby je na základe denného sledovania pozorovania a porovnávania s rovesníkmi, nadobudnúť podozrenie. Následne ostáva jeho povinnosťou osloviť príslušného špecialistu. Akokoľvek je to psychicky frustrujúce.
K najčastejším vonkajším prejavom patria oneskorený nástup reči, až jej úplné chýbanie, neschopnosť nadviazať a udržať konverzáciu. Dotknuté osoby nedokážu nahrádzať ústny prejav neverbálnym spôsobom, ani udržať pozornosť. Mávajú stereotypy v správaní a záujmoch, striedanie nálad, výbuchy neposlušnosti, vzdoru, hnevu, niekedy aj agresívne a nielen voči okoliu, ale i sebe. Časté bývajú pohybové abnormality, na ktorých lipnú, napr. chôdza po špičkách. Nedokážu nadväzovať a udržiavať vzťahy. Jedno dieťa sa nemazná, nereaguje na podnet matky, svoje meno, nepritúli sa, neusmeje sa, vyhýba sa styku s inými ľuďmi, alebo sú mu tieto kontakty ľahostajné, najmä smerom k iným deťom. Oproti tomu ďalšie je prítulné až priveľmi. Nejedno dieťa má zvláštny výraz tváre, ťažšie nadväzuje očný kontakt, okolie berie na vedomie nanajvýš krátko trvajúcimi pohľadmi. Zdalo by sa, že ho nevníma, ale opak je pravdou. Čo inému trvá všimnúť si a zaregistrovať niekoľko minút, hodín, dní, deti s autizmom zvládnu v priebehu niekoľkých sekúnd. Majú tiež iným spôsobom nastavené emocionálne cítenie, nedokážu sa podeliť o svoje šťastie. Na druhej strane ani vo vypätých situáciách nemávajú a neprejavujú strach. Nezriedka je u nich zmenená predstavivosť a obrazotvornosť. Bývajú aj odchýlky vnímania hluku, dotyku, vôní, chutí a iných senzorických vnemov, rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, veľmi často aj poruchy spánku. Dokážu lipnúť na nemennosti alebo sa pohrúžiť do vyslovene úzkych oblastí. Výrazná je tzv. autistická osamelosť, ale nie fyzická, skôr duševná.
Povedané stručne, spektrum autistických porúch bráni jedincovi triediť informácie, porozumieť im, ovplyvňuje jeho komunikáciu s ostatnými, vnímanie sveta a iných ľudí, môže narušovať jeho duševný vývoj v oblasti medziľudských vzťahov, sociálnej prispôsobivosti, predstavivosti (obr. 1).
