Ležím tu sám – telo bez duše,
vedľa mňa ďalšie schránky bez poznámky,
vyprázdnené sú, majú vylomené zámky,
samota nám zohrieva naše vankúše.

Dovlieklo ma sem moje telo,
vlastne už neviem, kto som,
sám na seba hľadím úkosom -
prázdne telo, ktoré zosmutnelo.

Telo postupne rozpadáva sa mi,
duša rozletela sa na všetky strany,
duša bola krehká so svojimi snami -
do neznáma zmizla z mojich holých dlaní.