Snahou prvej časti monografie je oboznámiť čitateľa so všeobecnými poznatkami z epidemiológie aterosklerotických (novšie aterotrombotických) srdcovocievnych chorôb (SCCH), ktoré sa dostali na konci prvej dekády 21. storočia na čelo vedúcich príčin úmrtí a pracovnej neschopnosti obyvateľov našej zemegule. Kontinuálna reťaz výsledkov experimentálneho a klinického výskumu, epidemiologických intervenčných prospektívnych štúdií v druhej polovici 20. storočia vyústila do terajšej, aj keď nie ešte úplnej koncepcie etiopatogenézy aterosklerózy ako komplexného multifaktorového ochorenia, voči ktorému ohrozená populácia už nie je v pasívnom postavení, ale má možnosti aktívnej ochrany.

Pozornosť sa venuje vybraným epidemiologickým štúdiám, ktoré predstavujú základné piliere moderného pohľadu na aterosklerózu ako civilizačného ochorenia, ktorým ľudstvo platí neúmerne vysokú daň za nezdravý spôsob života. Epidemiologic­ký globálny výskyt udeľuje chorobám podmieneným aterosklerózou prvoradý zdravotný, spoločenský a ekonomický význam. Štúdie presvedčivo poukázali na dôležitosť preventív­neho prístupu k eliminovaniu SCCH, stimulovali a vedecky odôvodnili realizáciu projektov kontroly SCCH (preventívne kardiovaskulárne programy). Vytvorenie si súhrnného obrazu o ateroskleróze nie je možné bez oboznámenia sa s poznatkami o jej rizikových faktoroch (RF), ktorých prehľadné charakteristiky podávajú jednotlivé kapitoly.

Spôsoby predchádzania a úspešnej intervencie proti aterosklerotickým SCCH približuje druhá časť knihy. Preventívna kardiológia opustila tradičný spôsob, t. j. izolované zameranie sa proti jednému RF, ako sú fajčenie, hypertenzia (H) a ďalšie, ale v súlade s koncepčným modelom celkového KV rizika vy­plývajúceho z mutifaktorového chápania etiológie aterosklerózy intervenuje súčasne proti viacerým RF, ktoré sa navzájom potencujú a majú často multiplikačný účinok (názorným príkladom je manažment metabolického syndrómu). Takýto holistický prístup rešpektujúci konkrétne sociálne prostredie kladie veľké nároky na poskytovateľa odbornej starostlivosti – predovšetkým lekára a jeho spolupracovníkov, ako aj na chorobným procesom ohrozeného jedinca alebo pacienta. Je to prístup vychádzajúci zo znalostí o patogenéze aterosklerózy, z pochopenia vzájomného vzťahu medzi zložkami životného štýlu, biochemickými ukazovateľmi, medzi pribúdajúcimi genetickými faktormi na jednej strane a SCCH na druhej strane, ktorý takto aj vedie k zníženiu KV mortality a morbidity.
Prostriedkom na zvládnutie tejto úlohy sú odborné odporúčania zamerané na skoré odhalenie a liečbu RF. Osvojenie si odporúčaní (často zložitých) zostáva stále veľkým problémom vo všetkých krajinách.

Kontrola SCCH (zníženie chorobnosti a úmrtnosti) cestou primárnej a/alebo sekundárnej prevencie je v centre záujmu odborníkov na celom svete, o čom svedčí mimoriadne veľký počet vedeckých a odborných prác publikovaných z tejto problematiky. V uplynulých dvoch rokoch vyšli dokumenty zásadného významu: Európske odporúčania o prevencii srdcovo­cievnych chorôb v klinickej praxi, ako štvrté vydanie pod vedením expertov Európskej kardiologickej spo­ločnosti (EKS) za účasti zástupcov ďalších deviatich odborných spoločností a pri­zva­ných odborníkov (Graham a spol., 2007, v slovenskom preklade 2008), Odporúčania pre manažment artériovej hypertenzie Európskej hypertenziologickej a Európskej kardiolo­gickej spoločnosti (Mancia a spol., 2007, v slovenskom preklade 2008) a Odporúčania o diabete, prediabete a kardiovaskulárnych chorobách Európskej kardiologickej spoločnosti a Európskej asociácie pre štúdium diabetu (Rydén, Standl a spol., 2007). Materiály predstavujú výrazný krok v riešení súčasnej globálnej epidémie aterosklerotických SCCH. V tesnej nadväznosti na tieto materiály zorganizovala EKS začiatkom roka 2008 v Nice spolu s Európskou komisiou a Svetovou zdravotníc­kou organizáciou (SZO) „Európsky summit o kardiovaskulárnej prevencii“ zame­raný na celoplošnú intenzívnu implementáciu nových odporúčaní za účasti delegátov národných kardiologic­kých spoločností zastúpených v EKS vrátane Slovenska.

Úspešný spoločný kongres Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej lekárskej spoločnosti v Žiline s ústred­nou témou „Artériová hypertenzia“ v apríli 2008, ktorého celospoločenský význam akcentovala záštita prezidenta Slovenskej republiky, oprávňuje konštatovať, že úsilie slovenskej odbornej obce v oblasti prevencie masovo sa vyskytujúcich chorôb nachádza podporu vedúcich štátnych predstaviteľov a orgánov. Slovenské zdravotníctvo od riadiacich orgánov cez výkonné zložky a dobrovoľné organizácie venuje zvýšenú pozornosť kontrole SCCH, ktoré sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí nášho obyvateľstva tak v rámci vlastného rezortu, ako aj vo vzťahu k laickej verejnosti. Tu príkladnú aktivitu vykonávajú hlavne Úrady verejného zdravotníctva a realizáciou projektu MOST Slovenská kardiologická spoločnosť (SKS), Slovenská nadácia srdca, Slovenská liga pre prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení a Slovenská liga proti hypertenzii.

Všetci, ktorí v oblasti prevencie SCCH pracujú, si uvedo­mujú, že úspech v boji proti týmto chorobám je možný iba za účasti všetkých zložiek spoločnosti pri gestorstve a trvalej podpore riadiacich štátnych orgánov, ako pregnantne vyjadruje „Európska charta zdravého srdca“ prijatá Európskym parlamen­tom v júni 2007 a zdôraznili aj uznesenia Rady Európy z no­vembra 2007 záväzné pre členské štáty Európskej únie. Sloven­ská republika podpisom tohto významného dokumentu Ministerstvom zdravotníctva SR deklarovala súhlas s potrebou zlepšenia prevencie KVCH a zaviazala sa znížiť bremeno, ktorým KVCH súčasnú spoločnosť zaťažujú a stotožnila sa so stanovis­kom Rady Európy, že štát za zdravie obyvateľstva, ktoré je jeho najväčším bohatstvom, nesie plnú zodpovednosť. Priamou reakciou na uvedené závery je zvýšená aktivita v plnení článkov Národného programu podpory zdravia v SR zameraných na primárnu a sekundárnu prevenciu KVCH. Mimoriadne dôležitým príspevkom je tohtoročná novelizácia protifajčiarskeho zákona Národnou radou SR.

Úsilie zamerané na celospoločenskú kontrolu SCCH vyústilo už koncom 70. rokov minulého storočia na Slovensku do Kardiovaskulárneho programu (KVP), ktorého organizovaním poverili štátne orgány Ministerstvo zdravotníctva ((MZ) SR. Program sa realizoval v rokoch 1978 – 1991 spolu s Onkologic­kým programom pod názvom Kardiovaskulárny a onkologický program (KVOP). Program vychádzajúci zo smerníc SZO čerpal z fínskeho komunitného kardiovaskulárneho programu v Sever­nej Karélii. Vedúci tohto medzinárodne vysokohodnoteného projektu prof. P. Puska, ktorý opakovane na pozvanie MZ SR navštívil Slovensko, stál svojimi radami pri tvorbe nášho KVP a zabezpečil, aby riadiaci pracovníci programu (vtedajší doc. MUDr. I. Riečanský a MUDr. K. Sapák, neskôr riaditeľ odboru LP starostlivosti MZ SR) absolvovali krátkodobý študijný pobyt v Helsinkách a v Severnej Karélii. Okrem toho sa zodpovední pracovníci za KVP pravidelne zúčastňovali na pracovných stretnutiach odborníkov z epidemiológie a prevencie SCCH organizovaných európskou úradovňou SZO v Kodani alebo EKS, čo umožnilo pravidelnú, veľmi prospešnú konfrontá­ciu priebehu KVP s poznatkami zo zahraničných komunitných projektov. Z tohto obdobia pred 30 rokmi nemožno obísť úzke pracovné a osobné kontakty s predčasne zosnulým MUDr. J. Hurychom, vedúcim Oddelenia epidemiológie a pre­ventívnej kardiológie IKEM (Praha), ktorý zastupoval Českú republiku na týchto schôdzach v zahraničí a zavádzal preventívne projekty SZO MONIKA, CINDI v Čechách. Aktívne nezištne spolupracoval na definitívnej verzii KVP.

Kardiovaskulárnemu programu v SR sa venuje jedna kapi­tola, z ktorej je zrejmé, že program s takmer 1/2 milióna vyšetrených osôb, ktoré spĺňali kritériá pre štatistické vyhod­notenie, priniesol prioritnú informáciu a relevantný dôkaz o neuspokojivom stave kardiovaskulárneho zdravia nášho obyvateľstva. Intervencia na populačnej úrovni z viacerých objektívnych dôvodov mohla dosiahnuť očakávané ciele iba z malej časti.

V tejto súvislosti si dovolím krátku reminiscenciu k vlastnej účasti na tvorbe a plnení KVP. Počas študijného pobytu na Univerzite v Göteborgu roku 1973 som využil možnosť bližšie sa oboznámiť s činnosťou a výsledkami prác prof. Larsa Wilhelm­sena a jeho spolupracovníkov. Prof. Wilhelmsen je popredný svetový expert v oblasti epidemiológie a prevencie SCCH. Dlhodobé sledovanie napr. kohorty göteborských mužov patria medzi klasické štúdie svetovej KV epidemiológie. Impulz, ktorý som v   Göteborgu získal, umocnený vplyvom môjho učiteľa prof. Vladimíra Haviara (1911 – 1996), ktorý kardiológiu chápal ako dynamickú vo funkčných základoch ukotvenú disciplínu, kde prevencia je rozhodujúcim elementom v boji proti SCCH, vyústil po čase spolu s návrhom výboru SKS, že som bol ako odborník MZ SR pre kardiológiu poverený zároveň vedením KVP. S takýmto rozsiahlym a dlhodobým projektom slovenské zdravotníctvo nemalo dovtedy nijaké skúsenosti. Bol primárne zameraný na skríning a na následný manažment a nebol koncipovaný ako epidemiologická štúdia. Po počiatočných organizačných ťažkostiach a po doriešení ekonomických nezrovnalostí sa program rozvinul a predstavoval v 80. rokoch významnú zložku preventívno-lie­čebnej činnosti slovenského zdravotníctva.

Seriózne odborné začiatky preventívnej kardiológie na Slovensku siahajú do obdobia o dve desaťročia skôr. Vtedajšia pozoruhodná aktivita v tejto oblasti oprávňuje konštatovať, že toto podhubie bolo prajným prostredím pre viaceré pracoviská a ich reprezentantov. Z nich z aspektu tejto monografie spomenieme aspoň najznámejších. Medzi priekopníkov patria prof. MUDr. V. Haviar, prednosta II. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) a jeho spolupracovníci a žiaci doc. MUDr. O. Lipták, MUDr. R. Mayer, MUDr. J.O. Kuna, doc. MUDr. J. Kasper a ďalší. Prof. Haviar, európsky expert pre včasnú rehabilitáciu pacientov po infarkte myokardu, bol spoluautorom dokumentu SZO z roku 1968 o zásadách sekundárnej prevencie u pacientov s ischemickou chorobou srdca so zameraním na infarkt myokardu. Uvedomoval si význam zdravotnej výchovy laickej verejnosti v prevencii SCCH. Svojou publikačnou aktivitou sa stal vedúcim predstaviteľom zdravotníckej populárno–náučnej literatúry u nás. V nastúpenom trende vytýčenom prof. Haviarom pokračovali pracovníci Kardiologickej kliniky (prednosta doc. MUDr. I. Riečanský), ktorá vznikla roku 1979 pretransformovaním II. internej kliniky LFUK a stala sa základnou zložkou vtedajšieho Ústavu kardiovaskulárnych chorôb (ÚKVCH), ktorý sa stal aj zod­povedným realizačným pracoviskom pre KVP. Z pracovníkov to boli najmä MUDr. O. Kusá, MUDr. K. Žiška, MUDr. Ľ. Plachá, MUDr. V. Strelková, Ing. O. Luknárová, PhDr. D. Selko. Paralelne s aktivitou II. internej kliniky vzbudili zaslúženú pozornosť práce prof. MUDr. J. Hensela, potom jeho nasledovníkov a žiakov, ktorí na Výskumnom ústave balneológie a liečebnej fyziatrie úspešne s medzinárodným ohlasom nadviazali na svojho predchodcu a zakladateľa ústavu. Na tomto mieste môžeme spomenúť najmä prof. MUDr. J. Kolesára, doc. MUDr. et RNDr. M. Paláta, doc. MUDr. Hupku, prof. MUDr. Z. Mikeša, prof. MUDr. A. Dukáta, dr. Petrovičovú a ďalších. V Košiciach to boli prof. MUDr. M. Takáč, prof. MUDr. J. Kollár a ďalší spolupracovníci z Lekárskej fakulty UPJŠ, organizátori úspešných Východoslovenských konferencií o preventívnej kardiológii celoštátneho dosahu; z mladších prof. MUDr. I. Tkáč, prof. MUDr. D. Pella, v Martine prof. MUDr. J. Květenský so spolupracovníkmi z Jeséniovej LFUK. Otázkam prevencie SCCH u detí a dorastu sa venovali a venujú prof. MUDr. I. Jakubcová, prof. MUDr. J. Birčák, doc. MUDr. E. Čižmárová – vedúca KVP pre deti, MUDr. V. Vršanská, MUDr. E. Kellerová, MUDr. J. Černay, prof. MUDr. M. Šašinka, prof. MUDr. J. Buchanec, MUDr. P. Šimurka, prof. MUDr. Ľ. Podradská, MUDr. I. Schusterová. Epidemiológii a prevencii hypertenzie prof. MUDr. M. Ondrejička, prof. MUDr. I. Balažovjech, doc. MUDr. M. Sninčák, doc. MUDr. Š. Farský, MUDr. P. Jonáš a mnohí ďalší.

Epidemiológiu a prevenciu chorôb cievneho systému systematicky študujú prof. MUDr. V. Štvrtinová, doc. MUDr. P. Gavorník, doc. MUDr. Ľ. Gašpar a ďalší pracovníci z terajšej II. internej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Otázkami výživy v prevencii SCCH sa zaoberali a zaoberajú doc. MUDr. R. Šimončič, MUDr. E. Ginter, prof. MUDr. I. Beňo, doc. MUDr. I. Kajaba. Prevenciu SCCH z aspektu telesnej a duševnej hygieny na vysokej úrovni komplexne rozpracovali prof. MUDr. L. Rosival, prof. MUDr. Vl. Zikmund, doc. MUDr. I. Ruttkay-Nedecký, prof. MUDr. Cagáň, prof. MUDr. Pogády, prof. MUDr. J. Kukura so spolupracovníkmi, prof. MUDr. D. Bartko, prof. PhDr. Stančák a iní.

Prevencii a epidemiológii RF aterosklerózy so zreteľom na klinické otázky sa venujú prof. MUDr. R. Dzúrik, prof. MUDr. V. Spustová, doc. MUDr. K. Rašlová, doc. MUDr. M. Gajdoš, MUDr. Ľ. Fábryová, prof. MUDr. V. Bada, doc. MUDr. S. Filipová, doc. MUDr. G. Kamenský, prof. MUDr. J. Murín, prof. MUDr. P. Ponťuch, prof. MUDr. M. Mokáň, prof. MUDr. Galajda so spolupracovníkmi, MUDr. J. Vozár, doc. MUDr. Krahulec, doc. MUDr. J. Lietava a ďalší.

Vedeckú bázu epidemiológie neprenosných chorôb úspešne rozvíjajú predovšetkým prof. MUDr. P. Bakoss, hlavný autor prvej vysokoškolskej učebnice epidemiológie v SR a doc. MUDr. I. Pleško. Výraznými osobnosťami medzinárodného dosahu v služ­bách SZO bol prof. MUDr. J. Červenka a jeho spolu­pracovníčka doc. MUDr. A. Egnerová. Z mladšej generácie najmä prof. MUDr. Ľ. Ághová, doc. MUDr. Ľ. Ševčíková, doc. MUDr. J. Jurkovičová. Z autorov sledujúcich domácu epidemiologickú situáciu SCCH a ich RF aj v rámci medzinárodných štúdií publikujú najmä MUDr. A. Baráková, MUDr. M. Avdičová.

Nebolo by správne neuviesť, že v 70. až 80. rokoch 20. sto­ročia preventívna kardiológia bola jednou z centrálnych problematík v rámci lekárskeho výskumu v štátoch bývalého socialistického tábora. Tento výskum garantovala Rada vzájomnej hospodárskej pomoci – RVHP. Na Slovensku sa riešenie zameralo na klinické sledovanie RF aterosklerózy, hlavne na H, dyslipidé­miu, potom na životný štýl (výživa, telesná aktivita, rehabilitácia, stres) a dosiahnuté výsledky si vydobyli všeobecné uznanie. Cez koordinovaný vedecký program sa štáty združené v RVHP zúčastňovali tiež na medzinárodných preventívnych programoch riadených SZO: klofibrátová štúdia, program MONICA, CINDI a ďalšie. Osobitnú zásluhu na prenikaní českej a slovenskej preventívnej kardiológie na zahraničné fóra v tomto zložitom období mali prof. MUDr. Z. Fejfar a prof. MUDr. Zb. Píša, ktorí zastávali vedúce funkcie na úseku kardiológie v SZO, či už v Ženeve alebo Kodani.

Vážení čitatelia,

predložená knižná publikácia sa usiluje závažnú a náročnú problematiku epidemiológie a prevencie aterosklerózou pod­mie­nených chorôb spôsobujúcich viac ako 80 % celkovej úmrtnosti na SCCH (CHOS) sprístupniť z hľadiska potrieb klinickej praxe. Uvedomujem si, že monografia vo vymedzenom rozsahu nemôže vyčerpať každý mesiac prudko narastajúci obsah publikácií zaoberajúcich sa kontrolou SCCH. No dúfam, že napriek týmto obmedzeniam môže byť užitočná. Pri jej koncipovaní som sa snažil o syntézu literárnych údajov a vlastných dlhoročnou praxou nadobudnutých poznatkov a skúseností, ktoré som získal pri bezprostrednom styku s pacientom alebo ako riadiaci zdravotnícky pracovník. Presvedčil som sa o sile a prvoradosti preventívneho prístupu, ktorý má byť vedúcim článkom práce každého lekára, no najmä toho, ktorý zabezpečuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť pre deti, dorast a dospelých.

Dôležitosť prevencie aterotrombotických SCCH plasticky vystupuje do popredia pri porozumení a osvojení si epide­miologických zákonitostí týchto chorôb. Obe – epidemiológia aj prevencia – sú navzájom prepojené a rozhodujú o zvrátení ich škodlivého vplyvu SCCH na zdravotný stav populácie. K do­siahnutiu tohto neľahkého dlhodobého cieľa nezastupiteľne prispievajú spoľahlivo odborne pripravení a skúsení lekári, na pleciach ktorých leží úspech preventívno–liečebnej starostlivosti a ktorí zároveň musia pred spoločnosť vytyčovať reálne trendy eliminácie SCCH podložené vedeckým poznaním. No roz­hodujúcim elementom vedúcim k úspechu je celo­spoločenské úsilie potenciované správnou zdravotnou štátnou politikou.

To, že sa tieto zákonitosti začínajú zreteľnejšie presadzovať na Slovensku, naznačuje vývoj domácej zdravotnej situácie, ktorá podľa posledných údajov vzbudzuje zdržanlivý optimizmus. Štandardizovaná úmrtnosť na choroby obehového systému v priebehu poslednej dekády pozvoľne klesá. Od roku 1998, keď bola 570,9 úmrtí/100 tisíc obyvateľov sa roku 2007 dostala prvý raz pod hranicu 500 úmrtí a dosiahla mieru 485,0 úmrtí/100 tisíc obyvateľov, čo sa pozitívne prejavilo v predĺžení priemerného veku dožitia u mužov 70,5 roka a u žien 78,1 roka (Zdravotnícka ročenka SR, 2007).

Na záver pri odovzdávaní knihy do pozornosti lekárskej verejnosti cítim oprávnenosť uvedenia myšlienok z vedeckého odkazu velikána KV epidemiológie prof. Geofreya Rosa z roku 1992, ktorých pravdivosť a platnosť naša doba úplne potvrdzuje: „Srdcovocievne choroby majú korene v životnom štýle, sociálnych faktoroch a v prostredí a úspešná podpora zdravia závisí od stratégie založenej na spoločenskej báze“. „Primárne určovatele chorôb sú hlavne ekonomické a sociálne faktory. Preto ich liekmi musia byť ekonomické a sociálne opatrenia. Medicína a politika nemôžu a nesmú byť navzájom izolované“.