Choroby srdca postihujú ľudí odnepamäti. Odkedy sa sleduje ich výskyt, počet neustále narastá v mnohých regiónoch, najmä v priemyselne a ekonomicky vyspelých krajinách, Slovenskú republiku nevynímajúc. V ostatných desaťročiach ich mimoriadne pribúda, a čo je obzvlášť dôležité, skracujú dĺžku ľudského života a významne znižujú aj jeho kvalitu po mnohých stránkach. Dá sa očakávať, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti pre predlžovanie ľudského veku, ale aj pre nezdravý spôsob života, zlé návyky, osobitne pre nedostatok fyzickej aktivity, priveľký príjem potravy, ale aj pre fajčenie, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, psychosociálne stresy a ďalšie príčiny.
Je známe, že choroby srdca sú ťažké, neraz akútne život ohrozujúce alebo zdĺhavé, vedúce cez mnohé trápenia vrátane strachu a depresívnych stavov, za rôzne dlhý čas do finálneho syndrómu – srdcového zlyhávania. Pre tieto a mnohé ďalšie nepriaznivé následky na jednotlivcov, rodiny, komunity, ba i štáty im lekárska veda za celé dvadsiate storočie nášho letopočtu až podnes venovala a iste aj v budúcnosti venuje zvýšenú pozornosť od oblasti základného a aplikovaného výskumu až po klinickú i ambulantnú prax a prevenciu. Významne sa rozšírili poznatky o makro- i mikroskopickej štruktúre srdcových tkanív siahajúce až do submolekulových oblastí, vo veľkej miere bola objasnená činnosť srdca po stránke mechanickej, elektrofyziologickej, biochemickej, metabolickej, boli objasnené mnohé genetické a imunitné mechanizmy a ich význam pre klinickú prax. Všetky tieto poznatky viedli k nevídanému pokroku poznania etiológie, patofyziológie, diagnostiky, ale aj terapie, prognostiky a prevencie chorôb srdca vrátane srdcového zlyhávania. Moderná lekárska veda a podľa jej poznatkov sa riadiace zdravotnícke inštitúcie dnes disponujú celou škálou účinných liečebných i preventívnych postupov počnúc správnou životosprávou cez farmakoterapiu, rehabilitáciu až po intervenčné a kardiochirurgické výkony.
Mnohé srdcové choroby sú už liečiteľné, ba niektoré aj vyliečiteľné. Stále však veľký počet ľudí s chorobou srdca končí náhlou smrťou a stúpajúci je počet ľudí so syndrómom zlyhávania srdca. Tomuto problému sa venuje v celosvetovom rámci veľká pozornosť lekárskej vedy, ďalších vedných odborov, ale aj riadiacich ustanovizní spoločnosti, veď ide nielen o medicínsky, ale aj o sociálno-ekonomický, skrátka všeľudský problém. Jeho úspešné riešenie je podmienkou nielen predlžovania ľudského veku, ale aj kvality života.
Medzi viaceré spôsoby riešenia problému srdcového zlyhávania patrí dnes aj transplantácia srdca. V mnohých krajinách sa za uplynulých 50 rokov dosiahli významné úspechy. Rastie počet ľudí s transplantovaným srdcom a dĺžka i kvalita ich života sa zvyšujú. S hrdosťou treba konštatovať, že takéto pokroky sa dosiahli aj v našej krajine. Ako to už býva, zjavili sa však aj predtým nepoznané problémy a úskalia, ako je napr. imunitná bariéra znemožňujúca zatiaľ transplantovať srdce zo živočícha iného druhu, dôsledky liečenia rejekcií, nedostatok darcov a mnohokrát i nedostatok prostriedkov na realizovanie potrebného počtu transplantácií srdca.
Jednou z podmienok úspešnej transplantácie buniek, tkanív, orgánov – srdce nevynímajúc – je dôkladná znalosť imunológie a jej klinické a laboratórne využitie ako i organizačné zabezpečenie medzinárodnej spolupráce. Dovolím si pripomenúť, že na konci r. 1959 akad. Ladislav Dérer v svojej poslednej prednáške vo veľkej posluchárni Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zaoberajúc sa perspektívami vnútorného lekárstva vo svete i u nás, upriamil pozornosť na potrebu rozvoja klinickej i laboratórnej imunológie. Nabádal svojich žiakov a následníkov k jej dôkladnému štúdiu a k aplikácii poznatkov nielen v oblasti diagnostiky a liečby infekčných chorôb, ale aj zhubných nádorov, a čo je zvlášť pozoruhodné, aj pri hľadaní možností transplantovať bunky, tkanivá i orgány ľudského tela. Táto výzva znie dodnes, vzali si ju k srdcu jeho žiaci i ďalšie generácie jeho následníkov. To popri inom viedlo k vybudovaniu odborných imunologických a transplantáciami sa zaoberajúcich pracovísk, ktoré dnes disponujú potrebnou škálou diagnostických i terapeutických metód. Vybudovala sa účinná a rozsiahla imunohematologická diagnostika a hemoterapia, diagnostika i terapia niektorých malignít a systémových chorôb, zaviedla sa aj transplantácia solídnych orgánov, a to aj viacerých naraz. V r. 1972 sa uskutočnila v Bratislave prvá úspešná transplantácia obličky (akad. L. Zvara a spolupracovníci). Osobitne treba vyzdvihnúť, že v r. 1998 sa uskutočnila aj prvá úspešná transplantácia srdca v Bratislave, realizovaná kolektívom kardiológov, kardiochirurgov a ďalších odborníkov pod vedením prof. MUDr. J. Fabiána, DrSc., ktorý sa významnou mierou zaslúžil aj o realizáciu prvej transplantácie srdca v bývalom Československu v r. 1984.
Vydavateľstvo zdravotníckej literatúry HERBA, s. r. o., si považuje za veľkú česť, že poprední slovenskí kardiológovia prof. MUDr. J. Fabián, DrSc., FESC, doc. MUDr. E. Gonçalvesová, CSc., a MUDr. I. Štefanková, PhD., FESC, z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, ktorých vysoká odborná erudovanosť i úspechy v liečbe srdcového zlyhávania a v transplantácii srdca sú známe v celom odbornom svete, spracovali problematiku zlyhávania a transplantácie srdca do ucelenej monografie, aká u nás nemá páru, a vyslovili želanie vydať ju v našom vydavateľstve. Patrí im za to náš obdiv i vďaka, veď popri hlbokých znalostiach prezentujú v nej svoj rozsiahly materiál a skúsenosti.
Som presvedčený, že predkladaná publikácia dobre poslúži nielen medicínskym odborníkom, ale aj odborníkom iných zameraní. Nepochybujem, že tak zlepší nielen osud a kvalitu života ľudí so zlyhávaním srdca, ale že sa zapíše aj do zlatého fondu slovenskej medicínskej literatúry.
Bratislava 2007
MUDr. Radko Menkyna
vedúci redaktor
