I. História ultrasonografie

Prvé pokusy so šírením ultrazvuku vo vodnom prostredí uskutočnil J. D. Colladon už v roku 1826 vo vodách Ženevského jazera, ale prvé pokusy s 2D zobrazením v nádobe naplnenej vodou uskutočnil J. Holmes (Kodaň) až v roku 1951. V roku 1960 bol k dispozícii prvý B-scan od J. Holmesa (pacient bol ponorený vo vani). Túto nevýhodu odstránili začiatkom šesťdesiatych rokov W. Wright a E. Meyer skonštruovaním prvej sondy fungujúcej v kontakte s telom. R. Soldner vyvinul v r. 1965 prvý skutočne komerčne dostupný prístroj s real-time 2D zobrazením, v roku 1969 sa objavila škála sivej (G. Kossoff, Sydney). Hodnotenia žíl s možnou trombózou len pomocou 2D zobrazenia sa dostali do praxe po práci Raghavendra v r. 1984, ktorý opísal výhody USG oproti dovtedy používanej venografii.


Na hodnotenie prítomnosti prietoku je však vhodnejšia duplexná sonografia na základe dopplerovho princípu. Christian Andreas Doppler predniesol (1842) ako profesor matematiky na Nemeckej polytechnike v Prahe objavnú prácu „O farebnom svetle zdvojených hviezd“, objav podporil viacerými analógiami vysielania svetla aj zvuku. I tak však niektorí fyzici objav odmietali. Jedným z nich bol B. Ballot, ktorý chcel experimentom s muzikantami na idúcom vlaku princíp poprieť, nakoniec opakovaný experiment dopplerovský princíp potvrdil.
Až o niekoľko desiatok rokov neskôr sa princíp aplikoval aj do akustiky: S. Satomura (Osaka) opísal princípy dopplerovskej sonografie v práci Ultrasonic Doppler Method for the Inspection of Cardiac Functions (1957). Prvé pokusy (1959) použiť dopplerovský princíp pre diagnostiku prietokov sa neujali pre nemožnosť detekcie miesta merania. V roku 1963 D. Baker so spolupracovníkmi vyvinul technológiu duplexného zobrazovania (2D, kontinuálny doppler), ktoré bolo spočiatku používané pri vyšetrení srdca. Pokračovaním bol vývoj pulzného doppleru (1969). Vývoj nových typov sond a práce F. Brandesiniho (Zurich), J. Reida a F. Barbera (USA) podmienili vznik prvého prístroja s farebným mapovaním toku (1975, ATL Seattle), úplne komerčne dostupné boli prístroje od roku 1985 (na základe prác N. Nandu, USA).
V Československu celkom prvé skúsenosti s dopplerovským módom prezentovali viacerí autori začiatkom 90.-tých rokov na konferenciách v Olomouci (I. Hrazdira, L. Doležal, F. Záťura, J. Rozman, R. Kubák), neskôr na Slovensku na konferenciách SSUM (Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne) v kardiológii I. Riečanský, G. Kamenský, v gynekológii P. Kleskeň, J. Danko, v neurológii P. Traubner, M. Brozman, v angiológii M. Kubiš, A. Mistrík, E. Tvrdík, v abdominálnej sonografii P. Dědič, E. Goncalvesová, J. Bielik, J. Beňačka. V roku 1999 bol vydaný na CD nosiči Atlas farebného mapovania toku (J. Beňačka), v roku 2005 učebnica Ultrazvukové vyšetrovanie ciev (E. Tvrdík).
Ad Christian Andreas Doppler (1803 – 1853): Objavnú prácu „O farebnom svetle zdvojených hviezd“ predniesol v Prahe v máji 1842, neskôr prácu aj publikoval. Pre konflikty so študentami (sťažovali sa na jeho prísnosť) aj pre finančné problémy (mal 5 detí) odišiel v roku 1847 do Banskej Štiavnice, kde bol do roku 1849 profesorom matematiky a fyziky na Banskej a lesníckej akadémii. Revolučné časy jeho pobyt neplánovane skrátili a odišiel natrvalo do Viedne, kde sa stal profesorom experimentálnej fyziky a riaditeľom fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity. Viedeň opustil pre zdravotné dôvody v roku 1852, o rok na to zomrel v Benátkach. V Banskej Štiavnici na nádvorí Belháziovskeho domu, v mieste fyzikálnych laboratórií akadémie, je od roku 2015 z iniciatívy SSUM umiestnená pamätná tabuľa, súčasťou jej odhalenia bolo medzinárodné sympózium s lekárskymi, ako aj historickými prednáškami.