Verejné zdravotníctvo

Slovenská republika sa nachádza priamo v srdci Európy. V roku 2003 mala 5 380 053 obyvateľov, 61,72 % z nich žilo na vidieku. Slováci tvorili 85,67 % populácie, 10,57 % Maďari, 4 % predstavovali spolu Česi, Rusíni, Rómovia a iní. Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 ústavným rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podľa medzinárodného práva je SR suverénny štát s parlamentnou demokraciou. Národná rada SR má jednu komoru a celkovo 150 poslancov. Prezident je volený občanmi na päťročné volebné obdobie. Súčasná vláda SR bola vymenovaná v roku 2002 po riadnych parlamentných voľbách.

Miestnu štátnu správu vykonávajú krajské a obvodné úrady. V súlade so zákonom o územno-správnom členení Slovenskej republiky má SR 8 krajov a 79 obvodov. Obce sú nezávislé základné samosprávne jednotky a právnym subjektom, ktoré spravujú nezávisle svoj vlastný majetok a vlastné finančné zdroje. Slovenská republika má 2853 obcí, vrátane 136 miest.

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva t.č. vykonávajú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú:

• Ministerstvo zdravotníctva SR,
• Úrad verejného zdravotníctva SR,
• Regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR.

Táto organizácia štátnej správy vyplýva zo zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorích predpisov. Zo zákona je zriadený Úrad verejného zdravotníctva SR a Regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Slovenskú republiku možno charakterizovať týmito vybranými demografickými ukazovateľmi:

• po 3-ročnom prirodzenom úbytku obyvateľstva v rokoch 2001 - 2003 zaznamenala SR (Tirpák, 2005) zvýšenie prirodzeného prírastku; medziročné zvýšenie počtu živonarodených detí, v roku 2004 sa narodilo 53 958 detí, z toho 53 747 živých. Je to oproti roku 2003 viac ako 2 034 živých detí;
• od roku 1993 sa úmrtnosť obyvateľstva na Slovensku udržuje pod hranicou 10 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov. V roku 2004 zomrelo v SR 51 852 osôb, o 378 menej ako v roku predchádzajúcom;
• presunutie plodnosti z vekovej skupiny 20- a 24-ročných ien do vekovej skupiny 25- a 29-ročných;
• zvýšenie priemerného veku matiek pri pôrode z 26,2 roka na 27,2 roka a pri narodení prvého dieťaťa z 23,4 roka na 25,3 roka;
• v roku 2004 bolo zaevidovaných 20 075 potratov, t.j. o 1 084 menej ako v roku 2003 (samovoľné potraty tvorili menej ako štvrtinu z celkového počtu potratov);
• medziročné zvýšenie produktívneho obyvateľstva o 12,7 %, čo predstavovalo 63,9 % celkovej populácie SR;
• zvýšenie sobášnosti, zníženie potratovosti a umelo prerušených tehotností a došlo k zvýšeniu medziročných údajov o rozvodovosti;
• stredná dĺžka života pri narodení sa u mužov priblížila k hranici 70 rokov, u žien sa blíži k 78 rokom;
• najčastejšie príčiny smrti u mužov - choroby obehovej sústavy (47,9 %), nádorové ochorenia (24,9 %) a vonkajie príčiny;
• najčastejšie príčiny smrti u žien - choroby obehovej sústavy (61,3 %), nádorové ochorenia (19,8 %), choroby dýchacej sústavy (5,1 %).

Cieľom publikácie je:

• pripraviť prehľad o základných pojmoch verejného zdravotníctva, vrátane jednotlivých vedných odborov environmentálneho zdravia (hygieny životného prostredia a zdravia, hygieny výživy, hygieny detí a mládeže, ochrany zdravia pred žiarením, preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie), epidemiológie infekčných a neinfekčných ochorení, podpory zdravia, ochrany zdravia, prevencie, bioštatistiky;
• zaznamenať stručný historický vývoj verejného zdravotníctva v SR v určitých etapách jeho rozvoja;
• opísať vývoj právneho systému na úseku verejného zdravotníctva v SR a EÚ;
• pripraviť stručný historický prehľad základných právnych noriem verejného zdravotníctva v určitých etapách jeho vývoja;
• analyzovať a porovnať priority verejného zdravotníctva vo vybraných krajinách EÚ, sveta a tieto porovnať s prioritami verejného zdravotníctva SR;
• poukázať na niektoré vybrané ukazovatele zdravotného stavu obyvateľov SR, ich porovnanie s ukazovateľmi zdravotného stavu obyvateľov vybraných krajín EÚ.